Unia Europejska

V nemeckých voľbách zvíťazil strach

Víťazmi nedeľňajších komunálnych parlamentných volieb vo východonemeckých spolkových krajinách Sasko a Durínsko sa stali antisystémové strany - krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) a ľavicová Aliancia Sahra Wagenknecht (BSW).

This text has been auto-translated from Polish.

"Ide o zlomový bod v nemeckých dejinách po druhej svetovej vojne". - hromžili titulky nemeckých novín, hoci tieto výsledky očakával každý. Voľby v Durínsku vyhrala krajne pravicová AfD, ktorá získala rekordných 32,8 % hlasov. V Sasku sa na prvom mieste umiestnila kresťanskodemokratická CDU (31,9 percenta), ale AfD bola tesne za ňou (30,6 percenta). Nová aliancia Sahry Wagenknechtovej sa v oboch spolkových krajinách umiestnila na treťom mieste (15,8 a 11,8 percenta).

Povolebným mainstreamovým komentárom dominuje smútok a strach. Mediálno-politické elity sa obávajú návratu fašizmu a majú na to silné dôvody. AfD v posledných rokoch čoraz odvážnejšie koketuje s neonacistickým diskurzom a nemecká kontrarozviedka stranu označila za extrémistickú organizáciu. A hoci v celom Nemecku nie je taká silná (jej podpora sa pohybuje medzi 15 a 17 percentami), absolútne víťazstvo v Durínsku nedovoľuje mainstreamu ďalej ignorovať význam tejto strany.

Takáto vysoká podpora AfD je východonemeckým fenoménom - v NDR neexistovala denacifikácia na západonemeckú módu, takže radikálne názory, napr. na migráciu, tam nie sú tabu. A pretože po zjednotení Nemecka sa "Osťáci" cítili kolonizovaní Západom - sú čoraz ochotnejší voliť antisystémové strany bez toho, aby sa identifikovali s nemeckým mainstreamom. Ten zasa reaguje na "Ossis" s čoraz väčšou rezervovanosťou. "Ale akú voľbu urobil tento vzdorovitý východ! Víťazstvo radikálov, zrútenie zásad, kríza demokracie - [...] 35 rokov po zjednotení sme svedkami ústupu [od západných hodnôt - pozn. autora]." - zúri komentátor mníchovských novín "Müncher Merkur".

Ale aj "Ossis" fungujú v strachu - aspoň to ukazujú povolebné prieskumy. Ako deklarujú, AfD volia zo strachu o svoju bezpečnosť. Tento strach pravdepodobne ešte zvýšila krutá vražda sýrskeho utečenca na festivale v meste Solingen týždeň pred voľbami.

Strach z kriminality a migrácie je jedna vec - obavy deklarované v prieskumoch sa týkajú aj ekonomickej bezpečnosti. Vo východnom Nemecku sa to zvyčajne spája s odporom voči vyzbrojovaniu Ukrajiny a podporou obnovenia obchodných vzťahov s Ruskom. Po vypuknutí plnohodnotnej vojny na Ukrajine a odrezaní Nemecka od lacného ruského plynu sa životná úroveň priemerného Nemca znížila, čo pocítili najmä východné nemecké spolkové krajiny.

Východonemecká mládež volí AfD aj zo strachu - v Durínsku získala krajne pravicová strana vo vekovej skupine 18-24 rokov neuveriteľných 36 percent. Mladí ľudia sa zasa boja spoločenských zmien, ktoré priniesla globalizácia a digitalizácia, a nepovažujú AfD za radikálnu stranu. Je to ďalší znak toho, že nemecká mládež sa obracia doprava - aj keď by to tak sama nenazvala.

A čo znamenajú výsledky volieb v praxi? V Sasku si CDU pravdepodobne udrží moc, ale bude si to vyžadovať vytvorenie prelomovej koalície s ľavicovými stranami, ku ktorej sa tradične stavia odmietavo. Durínsko je veľkou záhadou. Nedá sa vylúčiť, že premiérom sa stane Björn Höcke, jeden z radikálnejších aktivistov AfD, v minulosti odsúdený za vykrikovanie nacistických hesiel. A aj keď sa tomu podarí zabrániť, AfD získa v krajine väčšinu, ktorá jej umožní blokovať zákony týkajúce sa napríklad súdnictva.

Voľby v Durínsku a Sasku sú tiež fackou pre takzvanú koalíciu pouličných svetiel, ktorá je všeobecne vnímaná ako neschopná a konfliktná. Strany, ktoré ju tvoria, získali v týchto prieskumoch len polovicu hlasov odovzdaných AfD. Sociálnodemokratická SPD sa sotva dostala do miestnych parlamentov, Zelení uspeli len v Sasku a liberálna FDP vôbec. Mandát nemeckej vlády sa oslabuje. A to sa, žiaľ, týka aj jej podpory Ukrajiny.

Translated by
Display Europe
Co-funded by the European Union
European Union
Translation is done via AI technology (DeepL). The quality is limited by the used language model.

__
Przeczytany do końca tekst jest bezcenny. Ale nie powstaje za darmo. Niezależność Krytyki Politycznej jest możliwa tylko dzięki stałej hojności osób takich jak Ty. Potrzebujemy Twojej energii. Wesprzyj nas teraz.

Kaja Puto
Kaja Puto
Reportażystka, felietonistka
Dziennikarka i redaktorka zajmująca się tematyką Europy Wschodniej, migracji i nacjonalizmu. Współpracuje z mediami polskimi i zagranicznymi jako freelancerka. Związana z Krytyką Polityczną, stowarzyszeniem reporterów Rekolektyw i stowarzyszeniem n-ost – The Network for Reporting on Eastern Europe. Absolwentka MISH UJ, studiowała też w Berlinie i Tbilisi. W latach 2015-2018 wiceprezeska wydawnictwa Ha!art.
Zamknij