Víťazmi nedeľňajších komunálnych parlamentných volieb vo východonemeckých spolkových krajinách Sasko a Durínsko sa stali antisystémové strany - krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) a ľavicová Aliancia Sahra Wagenknecht (BSW).
This text has been auto-translated from Polish.
"Ide o zlomový bod v nemeckých dejinách po druhej svetovej vojne". - hromžili titulky nemeckých novín, hoci tieto výsledky očakával každý. Voľby v Durínsku vyhrala krajne pravicová AfD, ktorá získala rekordných 32,8 % hlasov. V Sasku sa na prvom mieste umiestnila kresťanskodemokratická CDU (31,9 percenta), ale AfD bola tesne za ňou (30,6 percenta). Nová aliancia Sahry Wagenknechtovej sa v oboch spolkových krajinách umiestnila na treťom mieste (15,8 a 11,8 percenta).
Povolebným mainstreamovým komentárom dominuje smútok a strach. Mediálno-politické elity sa obávajú návratu fašizmu a majú na to silné dôvody. AfD v posledných rokoch čoraz odvážnejšie koketuje s neonacistickým diskurzom a nemecká kontrarozviedka stranu označila za extrémistickú organizáciu. A hoci v celom Nemecku nie je taká silná (jej podpora sa pohybuje medzi 15 a 17 percentami), absolútne víťazstvo v Durínsku nedovoľuje mainstreamu ďalej ignorovať význam tejto strany.
Takáto vysoká podpora AfD je východonemeckým fenoménom - v NDR neexistovala denacifikácia na západonemeckú módu, takže radikálne názory, napr. na migráciu, tam nie sú tabu. A pretože po zjednotení Nemecka sa "Osťáci" cítili kolonizovaní Západom - sú čoraz ochotnejší voliť antisystémové strany bez toho, aby sa identifikovali s nemeckým mainstreamom. Ten zasa reaguje na "Ossis" s čoraz väčšou rezervovanosťou. "Ale akú voľbu urobil tento vzdorovitý východ! Víťazstvo radikálov, zrútenie zásad, kríza demokracie - [...] 35 rokov po zjednotení sme svedkami ústupu [od západných hodnôt - pozn. autora]." - zúri komentátor mníchovských novín "Müncher Merkur".
Ale aj "Ossis" fungujú v strachu - aspoň to ukazujú povolebné prieskumy. Ako deklarujú, AfD volia zo strachu o svoju bezpečnosť. Tento strach pravdepodobne ešte zvýšila krutá vražda sýrskeho utečenca na festivale v meste Solingen týždeň pred voľbami.
Strach z kriminality a migrácie je jedna vec - obavy deklarované v prieskumoch sa týkajú aj ekonomickej bezpečnosti. Vo východnom Nemecku sa to zvyčajne spája s odporom voči vyzbrojovaniu Ukrajiny a podporou obnovenia obchodných vzťahov s Ruskom. Po vypuknutí plnohodnotnej vojny na Ukrajine a odrezaní Nemecka od lacného ruského plynu sa životná úroveň priemerného Nemca znížila, čo pocítili najmä východné nemecké spolkové krajiny.
Východonemecká mládež volí AfD aj zo strachu - v Durínsku získala krajne pravicová strana vo vekovej skupine 18-24 rokov neuveriteľných 36 percent. Mladí ľudia sa zasa boja spoločenských zmien, ktoré priniesla globalizácia a digitalizácia, a nepovažujú AfD za radikálnu stranu. Je to ďalší znak toho, že nemecká mládež sa obracia doprava - aj keď by to tak sama nenazvala.
A čo znamenajú výsledky volieb v praxi? V Sasku si CDU pravdepodobne udrží moc, ale bude si to vyžadovať vytvorenie prelomovej koalície s ľavicovými stranami, ku ktorej sa tradične stavia odmietavo. Durínsko je veľkou záhadou. Nedá sa vylúčiť, že premiérom sa stane Björn Höcke, jeden z radikálnejších aktivistov AfD, v minulosti odsúdený za vykrikovanie nacistických hesiel. A aj keď sa tomu podarí zabrániť, AfD získa v krajine väčšinu, ktorá jej umožní blokovať zákony týkajúce sa napríklad súdnictva.
Voľby v Durínsku a Sasku sú tiež fackou pre takzvanú koalíciu pouličných svetiel, ktorá je všeobecne vnímaná ako neschopná a konfliktná. Strany, ktoré ju tvoria, získali v týchto prieskumoch len polovicu hlasov odovzdaných AfD. Sociálnodemokratická SPD sa sotva dostala do miestnych parlamentov, Zelení uspeli len v Sasku a liberálna FDP vôbec. Mandát nemeckej vlády sa oslabuje. A to sa, žiaľ, týka aj jej podpory Ukrajiny.
