Świat, Weekend

Latinská Amerika odpočítava dni do Trumpovej inaugurácie

Pravica skáče od radosti. Ľavica si uťahuje opasky. A Donald Trump, ktorý prekročí prah Bieleho domu už 20. januára, ohlasuje masové deportácie, prohibičné clá a bombardovanie kartelov v Mexiku.

This text has been auto-translated from Polish.

Pravicoví prezidenti Argentíny a Salvádoru jasajú. Javierovi Milému sa podarilo splniť si svoj veľký sen: stal sa prvým prezidentom z Latinskej Ameriky, ktorý si urobil selfie s Donaldom Trumpom. Argentínčan kvôli tomu odcestoval do Spojených štátov - hneď po tom, ako republikán 5. novembra vyhral voľby. Obaja pózovali s vystretými palcami, presne tak, ako to má Milei najradšej, Trump mu zablahoželal k tomu, že "urobil Argentínu opäť veľkou".

Radosť pravice sa však môže ukázať ako krátkozraká - Trumpom ohlásené prohibičné clá a deportácie sa dotknú aj štátov, v ktorých vládnu jeho podporovatelia.

Najviac to pravdepodobne poškodí Mexiko.

Biblické pohromy

"Chudák Mexiko, tak ďaleko od Boha a tak blízko Spojených štátov" - tieto slová, ktoré pred viac ako sto rokmi vyslovil mexický diktátor Porfirio Díaz, dnes znejú veľmi aktuálne.

Trump totiž predovšetkým na Mexiko sľubuje zoslať biblické pohromy. Po prvé: prohibitívne clá na mexické výrobky, ktoré sú v rozpore s dohodou o voľnom obchode medzi oboma krajinami. Po druhé: bombardovanie základní kokaínového kartelu v Mexiku, teda nič menšie ako vojenský zásah na území inej krajiny. Po tretie: deportácia miliónov ľudí, ktorých Trump nazýva "cudzincami" alebo "aliens" (cudzincami).

O koľkých miliónoch "cudzincov" hovoríme? To nikto nevie. Počas kampane sa Trump predháňal v tom, aby toto číslo zvýšil sám so sebou. Od jedného milióna ľudí, ktorých budúci viceprezident J. D. Vance sľúbil "okamžite vyhostiť z USA", až po 11, 15 a dokonca 23 miliónov, ktoré sa objavili vo vyhláseniach budúceho prezidenta.

Ľudí, ktorí žijú v USA bez povolenia na trvalý pobyt, je cca. 11 miliónov. Takmer polovicu z nich tvoria Mexičania.

V príspevkoch uverejnených na vlastnej platforme TruthSocial Trump spája všetky tri témy: clá, migráciu a drogy.

Zákazné clá - 25 % na "všetky" výrobky dovážané z Mexika - zostanú v platnosti, kým "drogy, najmä fentanyl, a všetci nelegálni cudzinci nezastavia túto inváziu do našej krajiny!" - pôvodný pravopis.

Podobne ako v prípade slávnej rozhlasovej hry Orsona Wellesa Vojna svetov, odvysielanej na Halloween 1938, mnohí z miliónov poslucháčov nedokázali rozlíšiť pravdu od fikcie a uverili, že Zem naozaj napadli mimozemšťania, aj mnohí Američania dnes veria v "inváziu mimozemšťanov".

Povinnosť za povinnosť

Čo na to všetko hovorí Mexiko? Ľavicová prezidentka Claudia Sheinbaumová vyhlásila, že ak Trump zavedie prohibitívne clá na mexické výrobky, jej krajina odpovie rovnako - oko za oko, clo za clo.

Sheinbaumová tiež upozorňuje, že Mexiko čoraz účinnejšie kontroluje migráciu zo Strednej Ameriky do štátov. Počet nelegálnych prekročení hraníc medzi Mexikom a USA za posledný rok prudko klesol, ukazujú oficiálne štatistiky - Sheinbaumová ich poslala Trumpovi listom.

V diskusii o drogách, ktorými podľa Trumpa Mexiko zaplavuje USA, Sheinbaumová zdôrazňuje, že jej krajina nie je ich konzumentom, naopak, platí za ne obrovskú cenu v podobe násilia drogovej kriminality, ktorá si vyžaduje čoraz viac životov. Prezident tiež poukazuje na to, že až 70 % nelegálnych zbraní skonfiškovaných v Mexiku pochádza z USA.

"My nevyrábame zbrane, nepoužívame syntetické drogy. Bohužiaľ, obchod s drogami zabíja našich ľudí, aby uspokojil dopyt vo vašej krajine," - Sheinbaum povedal na tlačovej konferencii, pričom sa obrátil priamo na Trumpa.

Moji mexickí priatelia republikánovým hrozbám neveria. - Aké sú tam prohibičné clá, také je náboženstvo Američanov: "aby to bolo lacné". - Hovorí mi do telefónu filmový režisér Rodrigo Reyes. - Míňať milióny? Ľudí, ktorí Trumpa volili, nadchli heslá o masových deportáciách, ale nemyslím si, že sa chystá pokračovať v tejto myšlienke. Deportovať toľko ľudí by bolo príliš komplikované a v rozpore so zákonom, hovorí Reyes.

Reyes sa narodil v Mexiku a žije v USA. Okrem iného nakrútil dokumentárny film Purgatory o americko-mexickej hranici, ktorú sám prvýkrát prekročil ako nelegálny prisťahovalec. Vysvetľuje, že v posledných rokoch jeho rodná krajina a štáty úspešne spolupracujú v oblasti kontroly hraníc a migrácie.

- Americko-mexická hranica sa v súčasnosti v praxi nachádza v Chiapase na juhu Mexika. Mexické úrady často zastavujú ľudí práve tam, čím im bránia dostať sa na skutočnú hranicu so štátmi, hovorí Reyes. Podľa jeho názoru sa táto spolupráca naruší, ak USA budú klásť Mexiku požiadavky bez toho, aby ponúkli niečo na oplátku.

"Verím, že keď Trump nastúpi do úradu, bude vo svojich krokoch zdržanlivý," - píše mi priateľ Gabriel Mejía Pérez.

Mejía žije v Mexico City a vedie tam malý obchod s bicyklami.

"Vzťahy s Mexikom sú pre USA strategické. Trump sa ich nechystá len tak hodiť do koša," - tvrdí. Dodáva: "Samozrejme, bude tlačiť na to, aby sa v regióne diskutovalo o témach, ktoré sú v jeho príbehu prioritami, ako o tých najdôležitejších."

Je sa čoho obávať

Osobne vidím niekoľko významných dôvodov na obavy. Jedným z nich je vymenovanie Thomasa Homana za "hraničného cára". Homan viedol pohraničnú stráž ICE počas Trumpovho prvého funkčného obdobia. Práve on schválil kontroverznú iniciatívu na oddelenie rodičov a detí prisťahovalcov po prekročení hranice z Mexika do USA.

V colnej vojne môže najviac stratiť Mexiko. Do USA vyváža približne 80 % svojho tovaru a od obchodu so svojím severným susedom závisí oveľa viac ako naopak.

Po druhom Trumpovom víťazstve Venezuela a Kuba stratili nádej, že hospodárske sankcie, ktoré na ne USA uvalili, budú v najbližších rokoch zrušené. Kuba je tiež stále na americkom zozname "krajín podporujúcich terorizmus", z ktorého ju Biden sľúbil vyradiť, ale zrejme na to zabudol.

Ostrov už neverí, že sa turisti zo Štátov vrátia. Nevrátia sa, pretože nesmú cestovať do "krajín sponzorujúcich terorizmus". Na druhej strane, ani my nie - ak by sme chceli vstúpiť do USA v rámci programu bezvízového styku, pobyt na Kube nám to po roku 2021 znemožní.

Kuba pravdepodobne Trumpa nijako zvlášť nezaujíma, za ministra zahraničných vecí si však vybral Marca Rubia, ktorý má kubánske korene a je zástancom čo najtvrdšej politiky voči ostrovu.

Ostatné ľavicové vlády sa obávajú, že ich Trump potrestá za ich tvrdú kritiku Izraela v súvislosti s vojnovými zločinmi v Gaze a dokonca prispeje k destabilizácii regiónu.

Zatiaľ čo sa miestna pravica snažila zabrániť demokratickej výmene stráží v Guatemale v januári 2024, Bidenovi vyslanci neúnavne pracovali v zákulisí, aby zabezpečili, že sa moci ujme progresívny víťaz Bernardo Arévalo. Medzitým ľudia blízki Trumpovi šírili konšpiračné teórie o zmanipulovaných voľbách. Dnes guatemalská pravica cíti, že jej fúka vietor do plachiet.

A už vo februári 2025 sa uskutoční prvé kolo volieb v Ekvádore. Ak ľavica - ako predpovedajú mnohé prognózy - dosiahne minimálne víťazstvo a pravica ho nebude ochotná uznať tým, že sa odmietne vzdať moci, môže nastúpiť Trump.

Moji mexickí priatelia sa však nechcú znepokojovať do úmoru. Rodrigo Reyes však priznáva, že sa mu ťažko myslí na "ďalšie štyri roky s tým kreténom (cabrón) v Bielom dome".

Translated by
Display Europe
Co-funded by the European Union
European Union
Translation is done via AI technology (DeepL). The quality is limited by the used language model.

__
Przeczytany do końca tekst jest bezcenny. Ale nie powstaje za darmo. Niezależność Krytyki Politycznej jest możliwa tylko dzięki stałej hojności osób takich jak Ty. Potrzebujemy Twojej energii. Wesprzyj nas teraz.

Ewa Sapieżyńska
Ewa Sapieżyńska
Iberystka i socjolożka
W latach 2006-2008 doradczyni kancelarii prezydenta i MSZ Wenezueli. Tytuł doktora nauk społecznych zdobyła na Universidad de Chile. Wykładała w Chile i w Polsce. Autorka szeregu publikacji naukowych o wolności słowa, a także z zakresu gender studies. W latach 2015-2018 doradczyni OBWE ds. praw człowieka i gender. Obecnie mieszka w Oslo i zajmuje się analizą polityczną. W 2022 roku opublikowała w Norwegii książkę „Jeg er ikke polakken din”, która z miejsca stała się przebojem na tamtejszym rynku. W 2023 r. książka „Nie jestem twoim Polakiem. Reportaż z Norwegii” ukazała się w Polsce nakładem Wydawnictwa Krytyki Politycznej.
Zamknij