V novom Bundestagu budú (proruskí) radikáli z oboch strán oveľa silnejší, ale do vlády sa pravdepodobne nedostanú. Novú koalíciu vytvorí CDU/CSU s SPD alebo Zelenými a kancelárom sa pravdepodobne stane Friedrich Merz.
This text has been auto-translated from Polish.
Nemecko sa ešte nestihlo spamätať zo šoku z víťazstva Donalda Trumpa, keď nastal ďalší šok - padla vláda Olafa Scholza. Takzvaná "koalícia pouličných svetiel", zložená zo sociálnych demokratov (SPD), liberálov (FDP) a Zelených, ukončila svoj život po troch rokoch treníc. V Nemecku po nej nikto smútiť nebude - podľa septembrového prieskumu verejnej mienky centra Allensbach hodnotili prácu vlády pozitívne len 3 % občanov.
Koaliční partneri bojovali o všetko: migračnú politiku, zahraničnú politiku, energetiku, sociálne zabezpečenie, rozpočet. Predovšetkým to iskrilo medzi ľavicovými Zelenými a propodnikateľskou FDP. Minister financií Christian Lindner, ktorý pochádzal z druhej menovanej strany, trval na reštriktívnej finančnej politike a zablokoval pôžičky na pomoc Ukrajine. Tento spor rozhodol o rozpade koalície.
Nemecké hospodárstvo je v hroznom stave. Poškodzuje ju technologická zaostalosť, konkurencia zo strany Číny a vysoké náklady na energie po tom, ako bola odrezaná od ruského plynu. Koaliční partneri sa rozchádzali v odhade, ako ju zachrániť, zatiaľ čo nemecká stredná trieda chudobnela. Z rastúcej nespokojnosti verejnosti profitovali okrajové strany - novovzniknutá ľavicová Aliancia Sahra Wagenknecht (BSW) a pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD).
Nové voľby sa pravdepodobne uskutočnia v marci, dovtedy bude kancelár Scholz riadiť slabú menšinovú vládu. V najnovšom prieskume Politbarometer vedú kresťanskí demokrati (CDU/CSU) s 33 percentami, za nimi nasleduje AfD (18 percent) a na treťom mieste je SPD (16 percent). Ak by sa voľby konali dnes, do Bundestagu by sa dostali aj Zelení (12 percent) a BSW (6 percent). Mimo neho by sa ocitli Ľavica (4 percentá) a FDP (3 percentá).
V novom Bundestagu budú teda (proruskí) radikáli z oboch strán oveľa silnejší, ale do vlády sa pravdepodobne nedostanú. Novú koalíciu vytvorí CDU/CSU s SPD alebo Zelenými a kancelárom sa pravdepodobne stane Friedrich Merz. V prvom prípade budú najväčšie trenice v otázke politiky voči Ukrajine, v druhom prípade v otázke migračnej politiky (najmä bavorská sesterská strana CDU, CSU, má v tejto otázke veľmi konzervatívne názory). Koalícia dvoch strán však bude ľahšie riaditeľná, najmä preto, že silná CDU v nej bude mať silnú pozíciu.
Nový program CDU/CSU oznámený v septembri je silne konzervatívny. Jeho leitmotívmi sú pojmy sloboda a bezpečnosť. Kresťanskí demokrati sľubujú posilnenie Bundeswehru, zvýšenie pomoci Ukrajine a posilnenie spolupráce s Francúzskom a Poľskom. Ekonomiku chcú zachrániť znížením daní a zrušením základného občianskeho príspevku (Bürgergeld), ktorý zaviedla koalícia pouličných demokratov. A sprísniť migračnú a integračnú politiku.
Je však ťažké odhadnúť, ktoré z týchto myšlienok sa po vyhratých voľbách skutočne presunú do realizačnej fázy. - Na to je ešte priskoro a závisí to od toho, kto vstúpi do koalície s kresťanskými demokratmi," hodnotí Dr. Karol Janoś zo Západného inštitútu. - Určite môžeme očakávať pokračovanie podpory Ukrajiny a výrazné investície do Bundeswehru. A tiež posilnenie väzieb s USA a NATO, hoci tu veľa závisí od zahraničnej politiky Donalda Trumpa.
Pre Poľsko je vláda kresťanských demokratov dobrou správou, najmä vo variante so Zelenými, keďže táto strana - na rozdiel od SPD - nemá sentiment voči Rusku. Horšia správa je to pre širšiu ľavicu. Dramatický rozpad nemeckej koalície s dvoma ľavicovými stranami v zostave, zatiaľ čo AfD posilnila, je ďalším dôkazom zlyhania západnej progresívnej agendy presvedčivo reagovať na hnedú vlnu zaplavujúcu Európu.
