Až 2,41 miliardy pracovníkov - 71 % pracujúcej populácie - je vystavených nadmernému teplu, ktoré spôsobuje 22,85 milióna zranení a 18 970 úmrtí ročne. A bude sa to len zhoršovať.
This text has been auto-translated from Polish.
Hoci sa letné prázdniny končia, horúčavy sa nechystajú ustúpiť a meteorológovia varujú pred ďalšou vlnou vysokých teplôt v Poľsku začiatkom septembra. Sťažovanie sa na počasie však v krajine sťažovateľov prestalo byť národným športom a stalo sa globálnym štandardom tvárou v tvár zrýchľujúcim sa klimatickým zmenám.
Čo to znamená? Okrem iného predčasnú smrť státisícov ľudí. Hoci horúčavy nie sú bezpečné pre nikoho - ako ukázali mnohé štúdie, vrátane tých, ktoré uskutočnili odborníci v Španielsku, Kanade alebo Spojených štátoch amerických - najviac postihnuté sú oblasti krajín a mestské štvrte obývané ľuďmi s najnižšími príjmami.
Mimochodom, je to logické: ako hovorí profesor Julio Díaz Jiménez z madridského Health Institute Carlos III, ktorého cituje Guardian, je rozdiel medzi niekým, kto si prenajíma "izbu zdieľanú s tromi ďalšími ľuďmi a bez klimatizácie", a obyvateľom "vily s prístupom k bazénu a s klimatizáciou".
Ešte horšie sú na tom tí, ktorí nemajú vôbec žiadnu strechu nad hlavou a sú odsúdení na prežívanie v vydláždených, a teda vykurovaných mestách. Medzi tých, ktorí sú obzvlášť zraniteľní voči zdravotným a smrteľným následkom horúčav, patrí množstvo ľudí, ktorí fyzicky pracujú vonku, napríklad v sektore kuriérskych služieb, v stavebníctve a poľnohospodárstve. Títo ľudia tiež nie sú zástupcami vyšších vrstiev.
V roku 2020 sa preukázala súvislosť medzi ekonomickým postavením a úmrtnosťou na stres z tepla v Madride. Zistilo sa, že v troch najchudobnejších zo sedemnástich skúmaných štvrtí viedlo teplo k zvýšeniu počtu úmrtí. Podobná analýza sa uskutočnila o dva roky neskôr - tentoraz v celom Španielsku. Výskumníkom sa opäť podarilo dokázať, že komunity s najnižšími príjmami ochorejú a zomierajú na prehriatie častejšie ako bohaté skupiny.
Na druhej strane Kanaďania na základe správy koronera z roku 2022 poukázali na to, že v Britskej Kolumbii bolo až 619 úmrtí pripísaných horúčavám a podiel ľudí s nízkymi príjmami bol 2,4-krát vyšší medzi tými, ktorí zomreli, v porovnaní s tými, ktorí prežili. To tiež podporuje tézu, že prístup k lekárskej starostlivosti, ktorý je tiež ovplyvnený majetkovou nerovnosťou, je rozhodujúci, pokiaľ ide o vystavenie účinkom vysokých teplôt.
V USA sa vďaka vyšetrovaniu rozhlasovej stanice NPR a Marylandskej univerzity ukázalo, že čím chudobnejšia je štvrť amerických miest, tým viac je vystavená smrteľným následkom horúčav. Nikoho neprekvapí, že väčšinu týchto miest - ostrovov horúčav bez zelene, ktoré sa nachádzajú napríklad v blízkosti neatraktívnych priemyselných alebo postindustriálnych oblastí či rýchlostných ciest - obývajú nebiele komunity a migranti.
Na rozdiel od privilegovanejších obyvateľov štvrtí s prístupom k vegetácii a iným systémom, ktoré umožňujú aspoň čiastočne sa vyrovnať s pekelným počasím, nemôžu počítať so zavedením adaptívnych mestských politík. A nezabúdajme, že Spojené štáty ako mekka automobilov uprednostňujú pohodlie vodičov pred všetkými ostatnými, takže aj infraštruktúra odráža tento trend. Nezabezpečuje miesta na ochladenie, ale len na parkovanie.
Chudoba a tepelný stres je téma, ktorú si uvedomujú aj v Poľsku. Poľská zelená sieť (PZS) vypracovala v roku 2023 správu o palivovej chudobe vo Varšave, v ktorej uvádza, že sa netýka len problémov s vykurovaním, ale aj s chladením.
Počúvajte podcast autora:.
"V kontexte klimatických zmien a z pohľadu Varšavy je to veľmi dôležité, pretože pri dlhotrvajúcich letných horúčavách vznikajú v meste tepelné ostrovy a je ťažké normálne fungovať. Okrem toho to má aj vážne zdravotné dôsledky. Náklady na chladenie, získanie a udržiavanie príjemnej teploty v domácnosti môžu byť rovnako vysoké ako náklady na vykurovanie v zime." - Takto o nedostatočnom prístupe ku klimatizácii hovorila Alicja Piekarz z PZS na našich stránkach.
Sociologička Zofia Bienkowska zasa písala, že "smrť z prehriatia je tichá a neviditeľná". Prečo? "Často k nej dochádza niekoľko dní po vystavení vysokým teplotám, čo ešte viac sťažuje jej spojenie s teplom. Okrem toho obeťami bývajú ľudia, ktorí sú už aj tak na okraji spoločnosti, ktorým hrozí vylúčenie v dôsledku iných faktorov (ako je ekonomické postavenie, vek alebo jednoducho osamelosť)."
Preto sú na tom najhoršie chudobní seniori a osamelo žijúci seniori, čo dokazujú údaje z Európy aj USA, ktoré naznačujú, že práve títo ľudia nemôžu počítať s pomocou pri stavoch súvisiacich s tepelným stresom. A na tieto ochorenia je potrebné reagovať rýchlo.
Friederike Otto, spoluzakladateľka organizácie World Weather Attribution, ktorá združuje akademikov zaoberajúcich sa výskumom vplyvu klimatických zmien na extrémne meteorologické javy zdôrazňuje, že musíme pamätať na všetky "zraniteľné skupiny".
"Vlny horúčav sú najsmrteľnejším typom extrémneho počasia, ale nezanechávajú za sebou ničivú stopu ani nápadné obrazy devastácie. Zabíjajú chudobných, osamelých ľudí v bohatých krajinách a chudobných ľudí pracujúcich vonku v rozvojových krajinách."
Na druhej strane generálny tajomník OSN António Guterres upozorňuje, že podľa odhadov ročne zomrie až pol milióna ľudí. "Je to 30-krát viac ako tropické cyklóny," uvedol počas oficiálneho zverejnenia správy Heat at work: Implications for safety and health. Globálne preskúmanie vedy, politiky a praxe, ktorá vznikla pod vedením Svetovej organizácie práce (MOP). V analýze sú zhrnuté výzvy, ktorým čelia tvorcovia politík vo vzťahu k ochrane osôb pracujúcich vonku. Jedným slovom: sú to najťažšie pracujúce vrstvy spoločnosti, ktoré platia najvyššiu cenu za klimatickú katastrofu spôsobenú najbohatšími.
"Horúčavy sú neviditeľným zabijakom. Môže okamžite postihnúť pracovníkov na pracovisku a viesť k ochoreniam, ako je vyčerpanie z tepla, úpal a dokonca smrť, ako sme toho už boli svedkami v mnohých regiónoch sveta. Z dlhodobého hľadiska sa u pracovníkov vyvíjajú vážne a vyčerpávajúce chronické ochorenia, ktoré postihujú kardiovaskulárny a dýchací systém, ako aj obličky. Treba brať do úvahy aj vplyv na duševné zdravie, ako aj početné nehody a úrazy spôsobené zníženou kognitívnou výkonnosťou, klzkými a vyhriatymi povrchmi a nevhodnými osobnými ochrannými prostriedkami," uvádza sa v správe, ktorá poskytuje pomerne desivé údaje: až 2,41 miliardy pracovníkov - 71 % pracujúcej populácie - je vystavených nadmernému teplu, čo má ročne za následok 22,85 milióna úrazov a 18 970 úmrtí. S pribúdajúcimi rokmi a teplotnými rekordmi sa to bude len zhoršovať.
Ako to môžeme zastaviť? Zrejmou odpoveďou je dekarbonizácia a riešenie nerovnosti bohatstva, ale aj okamžité zintenzívnenie opatrení na prispôsobenie a ochranu ľudí, ktorí sú najviac zraniteľní voči účinkom tepla spôsobeného znečistením planéty skleníkovými plynmi.
MOP napríklad vydáva odporúčania pre zamestnávateľov a tvorcov politík, pričom poukazuje na to, že "postupy ochrany na pracovisku môžu byť jednoduché a lacné". "Vedecké dôkazy ukázali, že mnohé účinné spôsoby ochrany pracovníkov sú lacné a ľahko realizovateľné. Patrí medzi ne zabezpečenie dostatočnej hydratácie, pracovné prestávky s chladnými, zatienenými a vetranými miestami na odpočinok, upravený pracovný harmonogram a programy aklimatizácie na teplo."
O navrhovaných mestských politikách, ktoré čelia horúčavám, sme na našich stránkach písali už mnohokrát, napríklad tu. A žiaľ, toto nie je naše posledné slovo o tejto naliehavej, aj keď dosť mrazivej problematike.
