Rastúce životné náklady, otvorenosť voči migrantom, bytová kríza, preťažený systém zdravotnej starostlivosti, nezamestnanosť, bezradnosť tvárou v tvár Trumpovým hrozbám - to všetko sa premietlo do Trudeauovho vnímania verejnosťou. Ako si ho však budú Kanaďania pamätať, keď sa po voľbách v roku 2025 usadí prach? Aký bude odkaz viac ako deväťročného pôsobenia lídra liberálov pri moci?
This text has been auto-translated from Polish.
Kanadský premiér Justin Trudeau v pondelok oznámil svoj odchod z funkcie. Politik povedie kanadskú vládu dovtedy, kým si Liberálna strana nezvolí nového lídra, ktorý prevezme premiérske portfólio a povedie stranu do volieb. Aj keď parlament - ktorého rokovanie bolo na Trudeauovu žiadosť prerušené do marca - na svojom prvom zasadnutí neprijme hlasovanie o vyslovení nedôvery vláde (liberáli nemajú väčšinu), voľby sa aj tak musia konať najneskôr v októbri. Dnes sú ich jasným favoritom kanadskí konzervatívci - v prieskumoch verejnej mienky majú pred liberálmi náskok viac ako 20 percentuálnych bodov.
V liberálnej demokracii nie je prekvapujúce, že politik odstúpi po viac ako deviatich rokoch na čele vlády. Kanaďan však svoje rozhodnutie oznámil vo veľmi významnom čase, len niečo vyše dvoch týždňov pred Trumpovým návratom do Bieleho domu. Znamená to koniec jednej politickej éry - éry progresívneho alebo aspoň liberálneho optimizmu, ktorú symbolizovali osobnosti ako Barack Obama a ďalší lídri, ktorí, aj keď neboli zvlášť ľavicoví, sľubovali celý rad progresívnych zmien: v oblasti životného prostredia, občianskych práv, rasovej spravodlivosti a dokázali okolo seba vytvoriť víťazné liberálno-ľavicové koalície.
Pol roka problémov
Kanadský premiér odchádza po týždňoch poníženia, keď ho Trump na svojich sociálnych sieťach nazval "guvernérom" a vyzval Kanadu, aby sa stala 51. štátom USA. Jedným z dôvodov Trudeauových problémov vo vlastnej strane bol spor o to, ako by sa krajina mala pripraviť na republikánmi ohlásené 25-percentné clá na kanadský export, ktoré by podľa väčšiny ekonómov uvrhli kanadskú ekonomiku do recesie. Tá je silne závislá od vývozu, pričom až 80 % jej exportu smeruje do USA. Očakáva sa, že to, či Trump hrozbu splní, bude závisieť od účinnosti Kanady (rovnakú podmienku stanovil aj Mexiku) pri zastavení nelegálnej migrácie a pašovania drog do štátov.
Problémy Justina Trudeaua sa však začali stupňovať už v júni 2024, keď liberáli prehrali doplňujúce voľby v Toronte - v obvode, ktorý vyhrávali nepretržite od roku 1988. V septembri prinieslo hlasovanie v ďalšom teoreticky bezpečnom volebnom obvode (vyhrávali v ňom od jeho vzniku v súčasných hraniciach pred 10 rokmi) - nachádzajúcom sa v Montreale - ďalšiu porážku.
V septembri tiež ľavicová Nová demokratická strana (NDP) vypovedala dohodu o podpore vlády. Liberáli vyhrali voľby v roku 2021, ale nemali samostatnú väčšinu v Dolnej snemovni - osud ich vlády závisel od hlasov ľavice. NDP ako oficiálny dôvod odstúpenia od Trudeauovho kabinetu uviedla svoj prístup k železničnému štrajku, v skutočnosti však mohlo ísť o nadchádzajúce voľby a snahu dištancovať sa od nepopulárnej vlády. NDP zároveň nechcela predčasné voľby a nebola pripravená hlasovať s konzervatívcami za vyslovenie nedôvery Trudeauovi.
Dňa 15. decembra 2024 odstúpila ministerka financií Chrystia Freelandová, ktorá roky patrila k Trudeauovým najbližším spolupracovníkom. V otvorenom liste obvinila premiéra, že podcenil vážnosť hrozby, ktorú predstavujú americké clá, a namiesto toho, aby na ne pripravil kanadskú ekonomiku - predovšetkým znížením rozpočtového deficitu - sa pustil do populistických volebných trikov, ako napríklad oslobodenie mnohých výrobkov kupovaných na Vianoce (vrátane vianočných stromčekov) od dane z nákupu.
O päť dní neskôr líder NDP Jagmeet Singh oznámil, že hneď ako sa parlament vráti do práce po prázdninách, jeho strana predloží návrh na vyslovenie nedôvery vláde - čo by si s podporou konzervatívcov vynútilo predčasné voľby. Po Freelandovej rezignácii, ktorá signalizovala stratu podpory pre Trudeaua v jeho materskej strane, a Singhovom vyhlásení nemal premiér v podstate iný krok, ako odstúpiť.
Byť porazený pandémiou?
Aj bez problémov posledných mesiacov by bolo ťažké predstaviť si, že Justin Trudeau povedie svoju stranu do volieb po štvrtýkrát. Len tretina opýtaných si myslí, že robí dobrú prácu, 70 percent má o stave Kanady pod jeho vládou zlú mienku. Od leta 2022 majú konzervatívci v prieskumoch nepretržite vyššiu priemernú podporu ako liberáli.
Kanadský premiér je ďalším lídrom, ktorý platí politickú cenu za hospodárske problémy spôsobené pandémiou. Hoci sa očakáva, že inflácia sa bude v roku 2024 pohybovať len okolo 2 %, Kanaďania si ešte pamätajú rok 2022, keď dosiahla takmer 7 %. To však nie je všetko.
Ako uvádza Financial Times, v krajine rastie nezamestnanosť - v súčasnosti dosahuje 7 percent - a kanadské domácnosti sú spomedzi členov G7 najviac zadlžené, čo ich robí obzvlášť zraniteľnými voči dôsledkom prípadnej recesie. Až 38 percent respondentov uviedlo, že ich finančná situácia bude v roku 2024 horšia ako v predchádzajúcom roku, čo je najlepší výsledok od roku 2021, ale stále jeden z najhorších za posledných 14 rokov vykonávania podobných prieskumov. Až 2 milióny Kanaďanov využili v roku 2024 služby potravinových bánk - o 90 percent viac ako v roku 2019. Zároveň v druhom štvrťroku 2024 dosiahla príjmová nerovnosť v Kanade najvyšší bod v histórii meraní - najmä vďaka nárastu investičných výnosov plynúcich 20 percentám najlepšie zarábajúcich.
K tomu sa pridávajú problémy s cenovou dostupnosťou obytných nehnuteľností, najmä vo veľkých centrách. Všeobecne sa predpokladá, že za tento stav je spoluzodpovedná "príliš liberálna" migračná politika Trudeauovej vlády. Ako dnes vypočítava New York Times, približne 20 % obyvateľov žijúcich v Kanade sa narodilo mimo krajiny a len za posledné dva roky do krajiny prišli viac ako 2 milióny ľudí.
Kanaďania spočiatku migráciu vo veľkej miere podporovali, ale v posledných mesiacoch sa tento konsenzus začal rúcať. Samotná Trudeauova vláda sa rozhodla v roku 2024 zaviesť legislatívu, ktorá migrantom, ktorým bol udelený dočasný pobyt, sťaží podávanie žiadostí o trvalý pobyt, ale frustrovaným občanom to nestačí.
Trudeauovo dedičstvo
Rastúce životné náklady, otvorenosť voči migrantom, bytová kríza, preťažený systém zdravotnej starostlivosti, nezamestnanosť, bezradnosť tvárou v tvár Trumpovým hrozbám - to všetko sa premietlo do Trudeauovho vnímania verejnosťou. Ako si ho však budú Kanaďania pamätať, keď sa po voľbách v roku 2025 usadí prach? Aký bude odkaz viac ako deväťročného pôsobenia lídra liberálov pri moci?
Trudeau mal ako premiér vždy talent na symbolické gestá, ktorými priťahoval pozornosť a vyvolával potlesk pokrokovej verejnosti na celom svete. V roku 2015 vytvoril historicky prvú kanadskú vládu s rovnakým počtom mužov a žien. Hrdo oslavoval multikulturalizmus krajiny ako jej veľkú devízu. Keď Trump v roku 2017 vydal dekrét, ktorým uzavrel hranice USA pre občanov viacerých moslimských krajín, Trudeau sa prezentoval ako líder krajiny otvorenej utečencom zo všetkých zemepisných šírok, kultúr a civilizácií. Zároveň spustil celonárodnú diskusiu o priestupkoch kanadského štátu voči pôvodnému obyvateľstvu.
To sa neoplatí ignorovať - lepšie neúprimné a málo premenlivé prikyvovanie progresívnym hodnotám ako politika, ktorá otvorene oslavuje rasové alebo národnostné predsudky či mizogýniu. Napriek tomu je legitímna otázka, čo po sebe Trudeau skutočne zanecháva.
Jednou z priorít liberálnej vlády mala byť ambiciózna klimatická politika. Podnikla viacero krokov, aby sa Kanada priblížila k svojim cieľom v oblasti znižovania emisií - ako však ukázala správy federálneho komisára pre životné prostredie z novembra 2024, tento proces bol oveľa pomalší, než sa očakávalo, a Kanada si v plnení svojich cieľov počína najhoršie spomedzi krajín G7.
Jedným z hlavných nástrojov Trudeauovej klimatickej politiky bola daň z emisií so zľavami pre spotrebiteľov. Dnes ju konzervatívci zúrivo napádajú a označujú ju za zdroj nákladného zdražovania a obmedzovania rastu kanadských podnikov. Po zmene vlády sa pravdepodobne zruší alebo výrazne obmedzí.
Trudeau spustil aj niektoré sociálne programy - najdôležitejší z nich zahŕňa zníženie nákladov na predškolskú starostlivosť na 10 dolárov denne do roku 2026. Pre rodičov je to významná zmena, ale na to, že premiér mal status ikony (najmä v prvých dvoch rokoch svojej vlády), to nie je veľa. Trudeau sa vždy snažil zosúladiť progresívnu sociálnu a environmentálnu politiku s ekonomickou politikou udržiavajúcou status quo - rok 2025 sa od roku 2015 líši tým, že na takéto riešenia zostáva veľmi málo priestoru.
Poilievre nie je celkom "kanadský Trump"
Možno sa ukáže, že najväčším Trudeauovým úspechom bude, že následná pravicovo-populistická reakcia v Kanade po jeho vláde bude oveľa miernejšia ako v USA alebo mnohých európskych krajinách. Líder konzervatívcov Pierre Poilievre, ktorý sa tento rok pravdepodobne stane premiérom, nepochybne používa populistický jazyk a stavia jednoduchých ľudí proti liberálnym elitám a popularitu si získal vďaka podpore protestov proti kolaborácii v roku 2022.
Zároveň, ako upozorňuje americký "Vox", Poilievrov populizmus je oveľa umiernenejší ako Trumpov. Áno, hovorí o potrebe znížiť migráciu, ale zdôvodňuje to najmä situáciou na trhu s bývaním, bez toho, aby démonizoval migrantov. Kanaďanov populizmus je sotva nativistický.
Hoci v nedávnom interview s Jordanom Petersonom - po piatich dňoch má takmer 3 milióny pozretí - Poilievre prikyvuje guruovi alt-right, keď hovorí o potrebe odkloniť sa od "postnárodného" poňatia kanadskosti a potvrdiť "étos Kanady ako krajiny zakorenenej v západnej identite", je zrejmé, že viac ako "vojna proti prebudeniu" politika zaujíma deregulácia, uvoľnenie environmentálnych noriem, demontáž sociálneho štátu a štátnych inštitúcií vo všeobecnosti. Poilievre v rozhovore Kanaďanom opakuje: nemôžete si splniť svoje sny, napríklad kúpiť si dom, pretože plody vašej práce idú na udržiavanie prebujnenej, neefektívnej byrokracie a svojvoľné regulácie zacyklujú rast podnikania, ktoré nám uteká do štátov - a ja to zmením. Viac ako Trumpa pripomína aktivistov Tea Party spred viac ako desiatich rokov.
Poilievre bude nepochybne ideologicky bližšie k Trumpovi ako k Trudeauovi. To však nemusí nevyhnutne znamenať, že ho republikán pustí z clách. Stále nevieme, nakoľko vážne sú Trumpove vyhlásenia o obchodných vzťahoch s Kanadou a ako by sme sa vlastne mali správať k vyhláseniam 51. štátu.
V utorok na konferencii vo svojej floridskej rezidencii zvolený prezident USA opäť zvažoval výhody anexie Kanady, sťažoval sa na náklady na ochranu hraníc so severným susedom a nepriaznivú obchodnú bilanciu s ním. Vylúčil použitie vojenskej sily, ale nie použitie ekonomických donucovacích opatrení. Ťažko to možno vysvetliť len túžbou trollovať ideologicky vzdialeného Trudeaua. S takýmto partnerom za južnou hranicou nemusí byť najpravicovejší populistický premiér Kanady schopný nadviazať dobré vzťahy.
